Isteže, s internetom prišlo množstvo pozitív, ale aj negatíva. Tie zvyčajne súvisia s anonymitou na sociálnych sieťach, s prekrúcaním reality, s ukazovaním nereálnych cieľov a hodnôt, ktoré by hodnotami byť nemali. Ako vplýva internetové prostredie na ľudskú psychiku?
Pozitíva a negatíva sociálnych sietí
Sociálne médiá sa stali pevnou súčasťou každodenného života mnohých ľudí – sú silný komunikačný nástroj, ktorý zmenil spôsob medziľudskej komunikácie.
Nečudo, pretože prinášajú veľa pozitív: môžete sa porozprávať so spolužiakom zo základnej školy, ktorého ste desaťročia nevideli, zistiť, čo zaujíma osobu, ktorá sa vám páči, a podobne.
Sociálne médiá urýchľujú tok informácií, šírenie myšlienok a nápadov.
Z pozitívnych efektov novodobých médií treba spomenúť podporné skupiny pre ľudí, ktorí majú rôzne zdravotné problémy či patria do menšinovej komunity.
Sociálne médiá majú tiež potenciál vzdelávať a poskytovať priestor pre kreativitu a sebavyjadrenie – ak ich použijeme správne.
Majú však aj svoje tienisté stránky a nie je ich málo. Existujú dôkazy, že najmä nadmerné používanie týchto novodobých médií môže mnohými spôsobmi negatívne ovplyvniť duševné zdravie.
Ako a prečo ovplyvňujú sociálne médiá duševné zdravie?
Sociálne médiá vo výsledkoch vedeckých štúdií, žiaľ, súvisia s depresiou, úzkosťou a pocitmi izolácie. Prieskum Common Sense z roku 2015 ukázal, že tínedžeri trávia online neraz až 9 hodín denne. Pritom kanadská štúdia z roku 2017 ukázala, že študenti, ktorí používajú sociálne médiá viac ako 2 hodiny denne, majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť problémov duševného zdravia. Sú to predovšetkým problémy so spánkom, depresie, úzkostné stavy, pocit menejcennosti.
Ďalší negatívny faktor, ktorý, žiaľ, vo virtuálnom svete funguje a ničí psychiku, je kyberšikana. Prieskum z roku 2020, ktorý bol realizovaný medzi viac ako šesťtisíc mládežníkmi vo veku 10 až 18 rokov, ukázal, že až päťdesiat percent z nich zažilo kyberšikanu.
Jednou z nebezpečných nevýhod sociálnych médií je, že poskytujú príležitosť anonymne šíriť škodlivé klebety a používať urážlivé slová, ktoré môžu v ľuďoch zanechať trvalé emocionálne jazvy.
Ešte závažnejšia je informácia, že aktivita na sociálnych sieťach súvisí aj s nárastom samovražedných sklonov. Napríklad v USA v rokoch 2009 až 2017 došlo medzi tínedžermi k nárastu pokusov o samovraždu až o dvadsaťpäť percent.
V každom prípade, používanie sociálnych sietí viac ako 3 hodiny denne zvyšuje pravdepodobnosť problémov s duševným zdravím, ako sú: depresia, úzkosť, agresia a asociálne správanie.
Na liečbu psychických ochorení máte nárok z verejného zdravotného poistenia
Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku. Pomôžeme vám vyhľadať odbornú psychologickú alebo psychiatrickú pomoc.
Druhý trimester sa začína trinástym týždňom. V tomto trimestri sa môžete tešiť z prvých pohybov vášho bábätka, ktoré už budete vnímať. Základný vývoj orgánov je ukončený, dieťatko má pľúca, končatiny, placentu, dokonca aj drobné ušká a pomaly sa začína vyvíjať nervová sústava.
Na začiatku druhého trimestra váži okolo 25 g a ku koncu približne 700 g a meria okolo 30 cm. V pätnástom týždni sú kosti dieťaťa už pevnejšie, pokračuje vývoj svalovej hmoty. Približne v dvadsiatom týždni budete bábätko už intenzívne cítiť v brušku, často sa môže prejavovať ako budúci futbalista. Počas návštevy lekára už môžete počuť biť jeho srdiečko.
Pocit nedokonalosti, nedostatočnosti, menejcennosti
Ako ešte súvisia psychika a trávenie času na sociálnych sieťach? Sociálne médiá vyvolávajú pocity nedostatočnosti, nedokonalosti, pocit, že ste horší ako ostatní, že sa váš život alebo váš vzhľad nevyrovná ostatným.
Stupňujú sa pocity závisti, nespokojnosti, nízkej sebaúcty, menejcennosti. Aj keď si môžete myslieť, že sociálne médiá nás približujú k ostatným a tým pádom znižujú pocity osamelosti, v skutočnosti, ak ich používame v nezdravej miere, pocity osamelosti a menejcennosti zvyšujú. Navyše, vzďaľujú nás od reálnych kontaktov, ktoré máme najbližšie – od rodiny a skutočných priateľov.
Aj vám sa pri prezeraní fotiek alebo komentárov na sociálnej sieti vynárajú otázky ako: „Prečo má to, čo ja nemám?“, „Prečo si môže dovoliť viac ako ja?“, „Kde robím chybu?“. Takto nepriamo zahadzujeme to, čo máme a v čom sme dobrí, porovnávame svoj život s ostatnými. Strácame jedinečnosť.
Zdroj: Adobe Stock
Faktor FOMO
FOMO alebo aj „Fear Of Missing Out“ (strach, že budete pri niečom chýbať) je jednou z foriem takzvanej nelátkovej závislosti. Vyplýva z toho, že každý z nás má v sebe zakódovanú potrebu niekam patriť, túži byť členom určitej sociálnej skupiny. Ak máte pocit, že ste na sociálnych sieťach ignorovaní, môžu byť výsledkom depresie aj ťažké psychické stavy.
FOMO sa týka predovšetkým vekovej kategórie od 15 do 33 rokov.
Najčastejšie príznaky syndrómu FOMO sú:
- podráždenosť;
- nervozita;
- zlá nálada;
- neschopnosť sústrediť sa;
- potreba neustále kontrolovať telefón aj za cenu chýbajúceho spánku;
- stavy úzkosti, keď neviete definovať ani zmysel svojho života.
Je to podobné ako pri závislosti od alkoholu či iných látok. Ak svoju dávku nedostanete, prepadnete stresu, nervozite, úzkostiam, môže nastať potenie rúk, búšenie srdca. Práve preto sú dôležité limity – rovnako v pití alkoholu, ako aj pri sociálnych sieťach. Vždy by mal reálny život s veľkou prevahou dominovať.
Ako používať sociálne médiá, aby vám neuškodili?
Myslite preventívne:
- V určitých fázach dňa si vypnite dátové pripojenia smartfónu – napríklad počas jazdy, v práci alebo na schôdzach, pri trávení času s priateľmi a rodinou.
- Počas spánku odložte mobil mimo spálne.
- Vypnite rušivé upozornenia na nové komentáre či správy.
- Obmedzte používanie sociálnych médií len na počítač, nepoužívajte ich na mobilnom telefóne.
- Obmedzte používanie sociálnych sietí na 30 minút denne.
Keď si začnete viac uvedomovať čas, ktorý trávite na sociálnych sieťach, a skracovať ho, všimnete si, že zrazu sa vám zlepší celková nálada, koncentrácia, vráti sa vám pozitívny náhľad. Radšej sa vyberte na prechádzku do prírody alebo sa stretnite s priateľmi či rodinou. Bez pripojenia na internet.
Union zdravotná poisťovňa prináša pravidelne zaujímavé informácie pre širokú verejnosť aj na tému akou je vplyv sociálnych sietí a sociálnych médií na psychiku človeka a radí na koho sa obrátiť pri ich riešení.
Autorka: Sabína Zavarská
Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality).
Zdroje:
https://www.mcleanhospital.org/essential/it-or-not-social-medias-affecting-your-mental-health
https://www.cureus.com/articles/31508-social-media-use-and-its-connection-to-mental-health-a-systematic-review
https://www.verywellmind.com/link-between-social-media-and-mental-health-5089347
https://www.commonsensemedia.org/sites/default/files/uploads/research/census_researchreport.pdf
https://www.camh.ca/-/media/files/pdfs—ebulletin/ebulletin-19-n2-socialmedia-mentalhealth-2017osduhs-pdf.pdf?la=en&hash=FB9E22671ADBD4D4C1B42E2B7D17DBC7835C2896
https://olup-prednahora.sk/aktuality/blog/syndrom-fomo-trapi-aj-vas/
