Čo je to vnútorný nesúlad a materský mýtus
Podľa Higginsovej teórie vnútorného nesúladu (self-diskrepancia) to, ako vnímame samých seba, predstavuje naše aktuálne ja. Keď sa naše aktuálne ja odlišuje od našich vlastných očakávaní, alebo od očakávaní okolia, vzniká určitý rozpor, ktorý spôsobuje emočnú úzkosť.
V tejto súvislosti spomeniem aj materský mýtus, podľa ktorého by mala byť mama neprestajne prítomná, starostlivá a láskavá. No keďže nikto nie je dokonalý, nutne sa musí objaviť situácia, kedy mama takto zareagovať schopná nie je.
Na druhej strane práve tieto vysoké očakávania od samej seba a od okolia spôsobujú, že pre mamy je ťažké hovoriť o situáciách, kedy tieto očakávania nezvládajú napĺňať. No tiež o pocitoch, ktoré v takýchto situáciách pociťujú.
Zdroj: freepik.com
Katarína, ktorá neuveriteľne túžila po dieťatku a dlho sa jej nepodarilo otehotnieť, bola zhrozená z toho, keď ju kvôli nakopenej únave a stresovým situáciám zaplavil silný pocit, že chce byť len sama a nikoho, vrátane svojho vytúženého synčeka, nechce ani vidieť. Vovnútri sa kvôli tomu cítila veľmi zle a nikomu o tom nepovedala.
Keď sa so svojou kamarátkou Natáliou dostali k téme únavy, tá jej veľmi podobný pocit sama opísala. Kataríne veľmi pomohlo, že v tom nie je sama a zacítila úľavu, že nie je jediná. Dokázala svoj pocit Natálii opísať a pomohlo jej aj to, že namiesto odsúdenia, ktoré podvedome očakávala, sa jej dostalo pochopenia a povzbudenia.
Aká by som chcela byť ako matka?
Vo všeobecnosti vlastnosti, ktoré by sme chceli vlastniť, odzrkadľujú naše ideálne ja. Keď aplikujeme túto teóriu na materstvo, odpoveď na otázku, aká by ste chceli byť ako matka, teda popisuje vaše ideálne materské ja.
Keď sa vám nedarí dosahovať váš vlastný ideál, môžu sa dostaviť pocity ako nespokojnosť, sklamanie a smútok; pocity, ktoré patria k depresívnej afektivite.
Tip od nás
Preto buďte k sebe láskavá a okrem očakávaní majte k sebe samej aj porozumenie. Prijmite samu seba takú aká ste, pretože len vtedy budete vedieť rásť a ku svojmu ideálu budete určite kráčať ľahšie takto, než keby ste sa nechali zožierať pocitmi viny.
Aká by som mala byť ako matka podľa môjho okolia?
A čo všetky tie očakávania od okolia? Môže ich byť naozaj veľa a môžu byť aj navzájom odlišné, teda vo svojej podstate aj nesplniteľné.
Na základe nesúladu požadovaného a aktuálneho ja sa môže objaviť strach, podráždenosť a obavy; všeobecne pocity, ktoré patria k úzkostnej afektivite.
Tip od nás
Popremýšľajte o tom, ktoré ideály okolia a spoločnosti internalizujete a beriete za svoje a ktoré z nich brať za svoje naďalej chcete.
Zuzanin manžel mal vždy na všetko jasne vyhranený názor. Tak isto aj jeho rodina – rodičia aj jeho súrodenci. Svoj názor vždy veľmi jasne a rozhodne prezentovali. Zuzana bola skôr nerozhodná, hĺbavá a pripravená pozrieť sa na situáciu z viacerych uhlov. Ani sa nenazdala a skĺzla do situácie, kedy sa snažila plniť to, čo považovali za správne ostatní. Napriek jej snahám jej širšia rodina vždy dávala najavo, keď sa jej niečo nepodarilo ‘„tak, ako to má byť”.
Začala pochybovať o sebe, menej verila svojmu vnútornému hlasu a začala sa cítiť ako neschopná. Tým, že sa snažila žiť materstvo podľa druhých, sa oddiaľovala od materstva, aké chcela ona. Vo vnútri sa cítila osamelá, sklamaná a smutná. Tieto pocity boli signálom toho, že niečo v jej živote treba zmeniť.
Keď si to uvedomila, vybrala sa po ceste, na ktorej jej krôčiky znamenali žiť svoj život kúsok po kúsku viac a viac podľa seba.
To najhoršie zo všetkých mojich ja
Obávané „ja” zahŕňa práve tie znaky a vlastnosti, ktoré by ste nechceli mať a samozrejme, že keď sa aktuálne ja k obávanému ja približuje, pochopiteľne taktiež prichádza k emočnej úzkosti. Nikto sa nechce dostať ku svojmu obávanému ja, ktoré obsahuje pre človeka odsúdeniahodné charakteristiky a správanie.
Všetko len pre moje dieťa
K pocitom viny, nedostatočnosti a vyčerpania môže u žien viesť práve zmysel pre zodpovednosť spojený s veľmi vysokými nárokmi toho, čo obnáša byť dobrou matkou. Matky popisujú pocit úplnej zodpovednosti za to, ako sa ich deti budú vyvíjať a pocit, že je ich povinnosťou naplno sa posvätiť svojim deťom.
Hana v sebe riešila pocity viny, ktorých sa nevedela zbaviť. Okrem obrovských výčitiek, ktoré mala za každú maličkosť, dôležitosť materstva v jej živote bola obrovská. Naozaj sa veľmi snažila, avšak jej nároky na seba boli vždy vyššie ako jej schopnosť plniť ich. V Hankinom prípade veľmi pomohla práca na tom, aby prijala sama seba takú, aká je. Aj s tými maličkosťami. Pomohlo jej to uvoľniť sa a začať si materstvo viac užívať.
Tip od nás
Alternatívnou cestou ako sa zbaviť pocitov viny, je spraviť všetko tak, ako to najlepšie vieme a akceptovať samu seba aj s chybami, z ktorých sa pokúsime poučiť a niečo nové naučiť.
Byť (dosť) dobrou matkou
Pre niektoré matky je dôležitejšie približovať sa k ideálnemu materskému ja a pre iné je dôležitejšie približovať sa k požadovanému materskému ja. Na otázku prečo je to také individuálne, môžeme hľadať odpoveď napríklad v tom, do akej miery je pre matku dôležité žiť svoj život podľa seba a nakoľko sa bojí negatívneho hodnotenia okolia. No kľúčový je prístup k životu.
Prístup k životu a k samému sebe je ovplyvnený našou minulosťou, no pracovať na ňom je pre človeka pozvánkou k tomu, aby v prítomnosti aktivoval svoje vnútorné zdroje smerom k osobnostnému rastu.
V jednom kvalitatívnom výskume, ktorý sa zaoberal tým, ako sa matky vnímajú, bolo zistené, že pre časť matiek nebyť ideálnou matkou môže znamenať to isté ako byť matkou neschopnou alebo zlou. Na druhej strane iný výskum hovorí, že matky, ktoré sa považujú za dosť dobré, sú šťastnejšie a úspešnejšie ako matky, ktoré si myslia, že nie sú dosť dobré. Ďaľší výskum nám hovorí, že psychická pohoda má vplyv na kvalitu materského správania v interakcii s dieťaťom.
Zdroj: pexels.com
Keď vedia všetci najlepšie
Každý má svoj názor, a samozrejme podľa každého je práve ten ich správny a najlepší. Jeden tvrdí, že „Musíš kojiť čo najdlhšie“, zatiaľ čo druhý sa pýta ako môžeš ešte stále kojiť – „A to dokedy?“.
„Tvoje bábätko spí s vami v posteli? To snáď nie, veď ho rozmaznáš. Nedostaneš ho odtiaľ.“ To niekto hovorí do jedného ucha a do druhého znie, že: „Musíš robiť všetko podľa jeho potrieb,“ ale tiež „Dieťa musí mať režim!“.
Z každej strany prichádza iný pseudoexpert s radami a rieši, že dieťa ešte nosí plienky a že „Ty ju nenosíš v šatke?“. A toto je len začiatok.
Veď keď dieťa začne chodiť do škôlky, okolie bude riešiť ako si zvyká, či je jeho vývoj reči dosť rýchly, ako kreslí, či už vie jazdiť na bicykli a ako sa správa, a to sa ešte nezačala škola.
Keď sa okolie zmení na expertov, môže to byť neznesiteľné. Ale nemusí. Dôverujte sebe, zistite si k téme, ktorá vás zaujíma alebo trápi, informácie od naozajstných odborníkov a rozhodnite sa na základe toho, čo ste sa dozvedeli – a podľa svojho srdca. Je to vaše dieťa a ak aj niečo neurobíte perfektne, budete vedieť, že ste urobili to najlepšie, čo ste vedeli a mohli. Čo sa týka ľudí okolo, nikdy nevyhoviete všetkým.
Tip od nás
Preto, aby ste nestratili samú seba, postavte si hranice a odmietnite nevyžiadané rady. Vy so svojim dieťatkom trávite najviac času, pokúste sa naladiť na jeho potreby odmalička a verte samej sebe a tomu, že vo svojom vnútri dokážete objaviť všetko potrebné na to, aby ste pre svoje dieťa boli dobrou mamou.
Ak máte potrebu poradiť sa, vyhľadajte radu od toho, komu naozaj dôverujete. Vyžiadaná rada má úplne inú príchuť ako tie nevyžiadané.
Mariana v minulosti nebola zvyknutá svojim rodičom prejaviť, že s nimi nesúhlasí, no keď sa jej narodilo jej vlastné bábätko, bolo pre ňu naozaj dôležité, aby ho vychovávala podľa seba a svojho manžela. Keď sa v tejto situácií ocitla obsypaná nevyžiadaými radami zo strany rodičov, vysvetlila im, že svoje dieťa chcú s manželom vychovávať iba podľa seba, a je pre ňu dôležité, aby to rešpektovali.
Týmto postavila hranicu, ktorú ale musela dôsledne strážiť. Keď ju na ďalšej návšteve jej rodičia zo zvyku prekročili, vysvetlila im, že keď nerešpektujú jej potreby, nemá chuť navštevovať ich tak často.
Matka perfekcionistka
Pokúste sa predstaviť si dve objektívne rovnako dobré matky (vzhľadom k starostlivosti, ktorú svojim detičkám denne dávajú), no ktoré sa líšia v prístupe k samej sebe.
Prvá je perfekcionista a má pocit, že to, čo pre svoje deti robí, stále nie je dosť dobré, a že by toho mala podľa seba robiť ešte oveľa viac a lepšie. Je vnútorne nespokojná a má pocity viny za každú situáciu, ktorú nezvládla podľa svojich predstáv – sústredí pozornosť viac na to, kde má medzery, ako na to, čo sa jej podarilo. Preto je vnútri nespokojná a sklamaná.
Druhá mama si je vedomá svojich silných stránok, no vie aj to, že nie je dokonalá. Je k sebe láskavá, prijíma sa taká, aká je: aj s chybami a nezvládnutými situaciami, z ktorých sa snaží učiť. A pretože robí všetko ako najlepšie vie, považuje sa za dosť dobrú mamu a cíti sa šťastne a spokojne. Čo myslíte, aký veľký vplyv môže mať to, ako sa pozeráme samé na seba na naše dieťatká?
Neporovnávajte sa, prosím. V našej spoločnosti je do nás často už od malička vštepovaná kultúra porovnávania sa a bez ohľadu na to, aké negatívne dôsledky nám toto porovnávanie prináša, veľa ľudí v tom pokračuje aj v dospelosti.
Tip od nás
Mamy, neporovnávajte sa prosím s inými mamami! Namiesto toho sa snažte malými krôčikmi približovať k najlepšej možnej verzii seba samej. Každá sme jedinečná a máme v živote ako aj v materstve vytvárať svoje vlastné umelecké dielo.
Zaujíma vás téma materských kompetencií? Prečítajte si aj náš článok o tom, čo je to vzťahová väzba.
Zdroje
-
Chang,Y. (2013). The Relation Between Mothers‘ Attitudes Toward Maternal Employment and Social Competence of 36-Months-Olds: The Roles of Maternal Psychological Well-Being and Sensitivity. Journal Of Child & Family Studies, 22(7), 987-999.
-
Heron, K. E., & Smyth, J. M. (2013). Body Image Discrepancy and Negative Affect in Women’s Everyday Lives: An Ecological Momentary Assessment Evaluation of Self-Discrepancy Theory. Journal of Social & Clinical Psychology, 32(3), 276-295.
-
Key, D. E., Mannella, M., Thomas, A., & Gilroy, F. D. (2000). An Evaluation of Higgins’ Self-Discrepancy Theory and an Instrument to Test Its Postulates. Journal Of Social Behavior & Personality, 15(3), 303-320.
-
Liss, M., Schiffrin, H., & Rizzo,K. (2013). Maternal Guilt and Shame: The Role of Self-discrepancy and Fear of Negative Evaluation. Journal Of Child & Family Studies, 22(8), 1112-1119.
-
Rotkirch, A., & Janhunen, K. (2010). Maternal guilt. Evolutionary Psychology: An International Journal Of Evolutionary Approaches To Psychology And Behavior, 8(1), 90-106.
-
Vergara-Lopez, C., & Roberts, J. (2012). Self-Discrepancies Among Individuals with a History of Depression: The Role of Feared Self-Guides, Cognitive Therapy & Research, 36(6), 847-853.
Autorka: Mgr. Maria Majetić
Psychologička, lektorka, konzultantka a mama dvoch detí. Pre svojich klientov je sprievodcom k bližšiemu sebaspoznaniu, sebaprijatiu, odhaleniu a pochopeniu súvislostí, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné. Život je dobrodružná cesta, ku ktorej mapu môžeme nájsť len sami v sebe.
