Niekoho láka bližšie okolie, iného exotika, ale všetci majú čosi spoločné: deti berú na cesty odmalička a o skúsenostiach sa radi delia s ostatnými rodičmi. Píšu články, blogy aj e-booky. Všetci si tiež uvedomujú, že cestovanie s deťmi vyzerá v každej rodine inak. Pár odporúčaní by však mali.
„Niekedy je fajn vyskúšať prekročiť svoj vlastný tieň a ak rodiny lákajú exotické kúty nášho sveta, odvážiť sa vycestovať mimo svojej komfortnej zóny. Ak si rodina dokáže na vlastnú päsť vybaviť dovolenku v Chorvátsku alebo v Taliansku, dokáže to aj v exotike,“ vraví Marika Srnánková, ktorá vlani získala titul Bloger roka s blogom Cestuj s deťmi. Tvorí ho spolu s manželom Michalom a do svojho „tímu“ počítajú tiež dvoch synov: desaťročného Michaela a osemročného Mateja.
Zdroj: pexels.com
Kedy je ešte skoro začať cestovať?
Táto otázka trápi mnohých rodičov. Zdá sa však, že žiadne „príliš skoro“ neexistuje. „Cestovať s chlapcami sme začali prakticky okamžite, už s pártýždňovými bábätkami. Boli to cesty prevažne po Slovensku a po okolitých krajinách,“ spomína Marika na prvé výpravy z domovského Trenčína. So starším synom sa vraj ešte báli lietať. S mladším Matejkom prvýkrát sadli do lietadla, keď mal iba tri mesiace.
Do dvoch rokov už cestovali po Európe, nasledoval Karibik. „Tam začalo naše putovanie svetom.“ Matej mal tri roky, keď prvýkrát videl Kambodžu. Nasledovali ďalšie cesty po Juhovýchodnej Ázii, ale aj po Afrike. „Poslednú zimu sme strávili cestovaním po Madagaskare. Pred pár týždňami sme sa vrátili z Jordánska a veľkým zážitkom bolo pre nás tiež Laponsko,“ ráta Marika.
„My sme s Maxom boli prvýkrát v Taliansku pri jazere Garda. Mal len šesť týždňov,” pridáva svoju skúsenosť jej český kolega Michal Bíza. S manželkou Editou a malým synom už boli v desiatkach krajín na štyroch kontinentoch. Píšu o tom na blogu Bízovi.cz. Kam by nikdy nešli? Vraj len do oblastí, kde zúri vojna alebo práve vyčíňa nejaká epidémia. „Inak neradi cestujeme s cestovkou a nezatvárame sa do rezortov.
Tomáš a Jana Hájkoví sa prvýkrát na väčšiu cestu vydali, keď dcérka Julinka oslávila 16 mesiacov. Dnes má jedenásť rokov, má šesťročného brata Kryštofa a všetci cestujú pohromade. Zatiaľ sa držia skôr európskych destinácií, aj preto, že radi hľadajú alternatívy k lietaniu kvôli uhlíkovej stope. „Deti objavujú úplne všade a je jedno, či ste s nimi v Thajsku alebo na Vysočine,” myslí si Tomáš, ktorý sa spolu so ženou Janou o svoje skúsenosti delí na webe Objavíme svet a tiež v kurze Nebojte sa cestovať s deťmi. „Zatiaľ sme teda boli v krajinách ako Maďarsko, Rakúsko, Slovensko, Nemecko, Taliansko. Boli sme aj vo Fínsku, tento rok na Malte a cez prázdniny sa chystáme vlakom do Švajčiarska a Francúzska.”
Čo ak to deti nebude baviť?
To si píšte, že bude. „Max má najradšej španielsku Valenciu. Veľmi sa mu páčilo tiež v Juhoafrickej republike, kde sme boli aj na safari,” hovorí Michal Bíza. Slovenská súrodenecká dvojica zase miluje Juhovýchodnú Áziu. Michaelovi sa najviac páčilo na Sri Lanke, Matejovi v Kambodži.
Ak sa obávate, že sa deti budú nudiť počas samotnej cesty, skúste to podľa manželov Hájkových. „Čím sú deti väčšie, tým menej vecí so sebou ťaháme. Predtým s nami jazdili plyšáci aj bábiky, krabica lega alebo kufrík s traktoríkmi. Vždy berieme nejakú stolovú hru, to je naša vášeň. A priznávame, že nie sme offline hrdinovia, takže si berieme aj iPad s ich obľúbenými filmami, pesničkami a rozprávkami. Niekedy môže byť dlhá cesta a čakanie vážne otrava,” priznávajú.
Zdroj: pexels.com
Ako s deťmi zvládnuť lietanie?
„Deti nie sú výliskami z továrne a rôzne situácie zvládajú odlišne. Vrátane lietania,“ hovorí Tomáš. Záleží samozrejme na veku. „Letieť s dojčaťom má svoje výhody, neplatíte za sedadlo navyše, v kritických chvíľach vzletu a pristátia môže mamička kojiť. S batoľaťom okolo dvoch rokov je to oveľa väčšia výzva,“ vraví. „A tiež záleží na náture tej-ktorej ratolesti.“
„Sú deti, s ktorými bez problémov pocestujete aj 48 hodín lietadlami a loďami až kým sa dostanete do vytúženej destinácie a budú si to užívať. Potom sú deti, ktoré nevydržia ani polhodinovú cestu autom k babičke, pretože im to nie je príjemné,“ súhlasí Marika Srnánková. Ak si zatiaľ nie ste istí, odporúča skúšať, ako dieťa reaguje na rôzne druhy presunov.
Tip od nás
„Začať krátkymi presunmi autom, neskôr pridať vlaky, kde má voľnosť a môže pobehovať, a až potom možno vyskúšať prvý let.“
Keď už ste na palube, nedávajte deťom sladkosti, radí. „Získaná energia sa z nich iba ťažko vybije. Čo naopak vziať so sebou? Hračky, najlepšie nejaké nové, ktoré dieťa zabavia. Alebo napríklad rozprávky, ktoré ešte nevidelo. „Nám s Maxom teda sledovanie rozprávok práve nefunguje, takže berieme i rôzne aktivity a knižky, ktoré nám cestu skrátia,“ dodáva Michal Bíza. „Deti v lietadle väčšinou nestresujú, keď sú v kľude rodičia,“ podotýka navyše. „Ak si do hlavy zakódujete, že to skrátka nedáte a panikárite už pred cestou, tak radšej ani nenastupujte.”
Zdroj: pexels.com
Ako cestovať a kde bývať?
„Striedame lietadlá, vlaky a autá. Občas loď. Ale akonáhle niekam doletíme, väčšinou si požičiavame auto a danú krajinu prejdeme na vlastnú päsť,” opisuje Michal. Ubytovanie potom väčšinou hľadajú cez Airbnb. „Strážime si, aby bol priestor vhodný pre dieťa, teda mal práčku, veľkú posteľ a podobne.”
Aj Hájkoví vsádzajú na Airbnb, ale spali už aj v kempe alebo v hoteli. „O tom, či poletíme, sa snažíme premýšľať. Ale samozrejme sa tomu vždy vyhnúť nedá. „Dopravné prostriedky kombinujú, napríklad tento rok ich čaká trojtýždňová cesta po Švajčiarsku a Francúzsku: „Ideme vlakom, vo Švajčiarsku budeme využívať len vlaky a lanovky, do Francúzska sa opäť presúvame vlakmi. Na pár dní si tam asi požičiame auto, ale budeme cestovať aj loďou, neskôr autobusom a na jednu cestu, späť do Česka, zvolíme lietadlo.”
Srnánkoví jazdia najčastejšie autom. „Prakticky každý voľný deň sa presúvame niekam po Slovensku a okolí. Aj vo vzdialených krajinách si veľmi často požičiavame autá. Využívame veľmi radi vlaky, autobusy, tradičné motorkové tuk-tuky, rikše. Taxíky prakticky vôbec. Snažíme sa cestovať s domácimi ich verejnou dopravou, ktorá vychádza skoro zadarmo. V Jordánsku sme na presuny využili aj ťavy a v Laponsku nás cez zasneženú horu ťahali soby na saniach…“
„Čo sa ubytovania týka, čím sú chlapci starší, tým nižší komfort vyhľadávame,“ dodáva. „V našich cestovateľských začiatkoch sme volili hlavne malé hotelíky na plážach, teraz si už dovolíme spať aj na karimatkách na palube lode s domácimi. Takto sme precestovali národný park Komodo v Indonézii. Spali sme i v púšti Wadi Rum v beduínskych stanoch, ale z času na čas si doprajeme a zarezervujeme drahší hotel na pár dní. Všetko riešime vopred, hlavne cez booking.com.”
Na čo si dať pozor, pokiaľ ide o zdravie?
„Pred prvou cestou sme sa radili s Maxovou doktorkou. Odpoveď bola, že dieťa má cestovať a spoznávať svet. Deti podľa nej lepšie prospievajú, keď sa s nimi cestuje,” vysvetľuje Michal Bíza. „Dvakrát sme s ňou konzultovali, či je syn v stave, kedy môžeme odcestovať. Nebol, tak sme to neriskovali. „Bolo to v prípadoch, keď bol chorý, čo podľa detskej lekárky nemusí byť vždy problém. Problém je hlavne s klimatizáciou na letisku. Pokiaľ sú v pláne napríklad dlhé prestupy, je lepšie s malým lazárom zostať doma.
„Keď odchádzame, zájdeme obvykle k zubárovi, aby skontroloval deťom zuby. Ale to pred dlhšou cestou odporúčame i dospelým,” hovorí Tomáš Hájek. Zabúdať by rodičia nemali na očkovanie, na tom sa zhodujú všetci. Ostatne sa pri ďalekých cestách oplatí aj dospelým. „Napríklad keď sme išli do Nikaraguy, mali sme očkovanie proti brušnému týfusu a obom typom žltačky,” zhŕňa Michal. „Očkovanie na obe hepatitídy jednoznačne každému odporúčam,” súhlasí Marika. K tomu ešte pridáva tetanus.
Dopustiť nedá ani na dvojkilovú lekárničku, ktorú vždy vozí so sebou. „Počas našich ciest sme ju vyšperkovali do detailov a nájdete v nej všetko, čo by sme prípadne mohli potrebovať.”
Tip od nás
Čoho sa naopak vôbec nebojí, sú jedlá z ulice. Trik je v tom jesť tam, kde sa stravujú miestni.
„Tam, kde je najviac ľudí, nikdy nekúpite pokazené alebo staré jedlo. Paradoxom je, že sme na cestách dostali jedenkrát salmonelózu a práve v štvorhviezdičkovom hoteli. Z ulice nám nikdy nič nebolo.“
Zdroj: pexels.com
Čo je dobré mať na pamäti?
Úprimne povedané: najviac sa na cestách stresujú rodičia. „Buďte v pohode a deti budú tiež v pohode,“ hovorí jednoducho Michal Bíza. „Cestovania s deťmi sa nemusíte báť, deti sa rodia všade, všade sú na ne zvyknutí a pripravení. Navyše sa na cestu dá pohodlne pripraviť. Ak sa na to niekto necíti, tak samozrejme cestovať nemusí hneď a môže vyraziť, až si na to trúfne.”
Skúsenosti ostatných rodičov pomôžu, ale nespasia vás. „Nechajte sa inšpirovať, ale nenechajte sa vmanipulovať do jediného ‚správneho‘ štýlu cestovania s deťmi, pretože jediný správny pre vás je ten váš,“ verí Tomáš Hájek.
„Čo je podľa nás však absolútne nevyhnutné pre pohodu celej rodiny? Keď dospelí prehodnotia svoje očakávania a prijmú, že cestovanie pred deťmi bolo iné a s deťmi bude tiež iné. Nebude lepšie ani horšie. Bude iné. Ale verte, že to bude báječné!”
Autorka: Marie Barvínková
Novinárka, copywriterka a občasná píáristka. Novinárske skúsenosti zbierala na OnaDnes.cz, kde sa venovala témam módy, krásy a zdravia. Po rokoch na voľnej nohe zakotvila v Creative Docku, tam sa stará o reklamné texty, lifestylové články a blogy nielen so zdravotnou tématikou. Zaujíma sa tiež o LGBT problematiku, trendy vo virtuálnom svete a vlastne o všetko, čo v roku 2019 hýbe spoločnosťou.
