Môže nás vitamín D ochrániť aj pred novým koronavírusom?
Áno, je to jeden z najdôležitejších vitamínov, ktoré sú potrebné pre dlhodobé a dobré fungovanie našej imunity. Podporuje bariérovú funkciu slizníc a správne fungovanie vrodenej imunity, takže hrá významnú úlohu v obranyschopnosti proti mikroorganizmom, teda aj vírusom.
Niektoré štúdie dokonca uvádzajú, že je tiež možnou prevenciou zápalových ochorení, teda aj zápalu pľúc, ktorý môže sprevádzať COVID-19. Je to pravda?
Ako som spomínala, vitamín D povzbudzuje funkciu slizníc a správne fungovanie vrodenej imunity, preto pôsobí preventívne proti zápalovým infekčným ochoreniam, aj proti zápalu pľúc.
Na Slovensku ale mnoho ľudí trpí nedostatkom vitamínu D, po zime je to ešte horšie. Čo by ste teraz odporúčali?
Nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe sledované hladiny vitamínu D v populácii vykazujú výrazne nízke hodnoty. Dokonca až 80 % ľudí ho má v krvi pod úrovňou normálu. Súhlasím, najnižšie hodnoty sú zvyčajne odhalené po zimných mesiacoch, čiže vo februári a v marci. Preto odporúčam užívať vitamín D od novembra do mája. Ideálne podľa jeho zistenej hodnoty v krvi počas jesene.
Čo sa týka optimálneho dávkovania, v minulosti odporúčané denné dávky 400 – 800 jednotiek stačia na udržanie hladiny tohto vitamínu v krvi, nie však na jeho substitúciu v prípade východiskových nízkych hodnôt. Denná substitučná dávka sa pohybuje až na úrovni 1000 – 1500 jednotiek vitamínu D.
Aké sú príčiny tohto stavu?
K deficitu vitamínu D často vedie najmä dlhodobé zdržiavanie sa ľudí vo vnútorných priestoroch, krátky pobyt na slnku, nesprávne stravovacie návyky s obmedzením rýb, mlieka či vajec. Najnižšie hodnoty evidujeme najmä u seniorov.
Keď ho má väčšina ľudí málo, stačí tento vitamín prijímať v strave a získavať ho pohybom na slnku?
Stravou je možné doplniť si 10 – 20 % vitamínu D. Obsahujú ho najmä tučné ryby, ako napríklad losos, makrela, tresčia pečeň, rybí olej, v menších množstvách plnotučné mlieko či vaječný žĺtok. Ryby a morské plody je dobré konzumovať celoročne 1 až 2-krát týždenne, ideálne čerstvé. V niektorých obchodoch ich mávajú. Ak nie, ďalšou možnosťou sú mrazené ryby, ktoré sú dostupné takmer všade. Konzervované ryby by som však nakupovala iba od kvalitných výrobcov a najlepšie v oleji.
Ale pobyt na slnku to aj tak nenahradí. Ten je pre tvorbu vitamínu D najdôležitejší, najmä v letných mesiacoch. Na vytvorenie jeho dennej dávky stačí byť vonku 10 až 15 minút s nezakrytou tvárou a rukami, najlepšie v čase od 10. do 11. hodiny. Ideálny je vzdušný kúpeľ celého tela, avšak nie do spálenia pokožky, pretože v tom prípade už nepodporujeme tvorbu vitamínu D, ale vývoj rakoviny kože.
Dermatológovia ale tvrdia, že práve v tomto čase na slnko chodiť nemáme. Na druhej strane, tvorbu vitamínu D vraj blokujú prípravky s ochranným faktorom vyšším ako 8.
Odporúčam stráviť na priamom slnku maximálne 10 až 15 minút denne bez ochranného faktora už v spomenutom období medzi 10. – 11. hodinou. Na tvorbu vitamínu D stačí tento krátky pobyt na slnku bez fotoprotekcie, čiže ochranného faktora. Najlepšie je, ak ide o náhodnú aktivitu, akou je napríklad cesta do práce.
Po tejto dobe je už ale potrebné použiť prípravok s vysokým ochranným faktorom proti UV žiareniu, pričom na slnko je vhodné ísť až po 20 či 30 minútach. Toľko trvá, kým sa krém vstrebá.
Po dvoch hodinách je ale dôležité znova sa natrieť a tiež po kúpaní, ak nemáte prostriedok odolný voči vode. Z pohľadu prevencie onkologických kožných nádorov je podľa fototypu kože vhodná fotoprotekcia prípravkami s ochrannými faktormi SPF 30 až 50 +.
Dôležité je ale vyhýbať sa pobytu na priamom slnku medzi 11. až 16. hodinou a rovnako je potrebné postupovať tak, aby si človek nespálil kožu. Obzvlášť v detskom veku. Koža si totiž pamätá každé opakované poškodenie, čo môže viesť k vývoju onkologického ochorenia.
Vitamín D sa do tela dostáva aj vo forme stravy, ale ako sa vlastne tvorí v koži?
V tom prípade ide o tvorbu cholekalciferolu – vitamínu D3, ktorý sa uskutočňuje v koži z prekurzoru, jeho predchodcu, vznikajúceho z cholesterolu prostredníctvom UV-B zložky slnečného žiarenia. Po pár minútach sa neaktívny prekurzor vitamínu D spotrebuje a ďalších 24 hodín telo potrebuje, aby si ho znovu vytvorilo. Takže nemôžeme si v jeden deň doplniť 10 000 jednotiek a myslieť si, že máme vyhraté. Treba ho preto dopĺňať postupne a pravidelne sa krátkodobo vystavovať slnečným lúčom.
V tomto období sme ale ešte stále dosť naobliekaní, tvár máme prekrytú rúškom. Máme vôbec šancu na to, aby nám slnko pomohlo?
Teraz sa síce môžeme pohybovať na slnku, ale slnečné lúče s potrebnou vlnovou dĺžkou a aspoň 50 stupňovým uhlom dopadu, vhodné na tvorbu vitamínu D, sú v našich zemepisných šírkach k dispozícii až od júna do polovice septembra. Na druhej strane, existujú faktory, ktoré prechod slnečných lúčov redukujú. Je to hlavne smog v mestách a priemyselných oblastiach.
Stačí prirodzený prívod na to, aby sa nám v krvi zdvihla hladina vitamínu D na dostatočnú úroveň?
Od júna do septembra je možné postupne si denne naakumulovať až 20 000 jednotiek vitamínu D, čo by malo stačiť na zvyšné mesiace roka pri racionálnej strave bohatej na tento vitamín. V prípade, že by niekto v tom období nevystavoval svoje telo slnečným lúčom, dávka vitamínu D by bola nižšia a počas zimných mesiacov by preto bolo potrebné užívanie tohto vitamínu vo forme prípravkov z lekárne.
Mnoho ľudí si ho teraz aj kupuje vo forme výživových doplnkov. Je správne nasadiť si ho bez toho, aby sme vedeli, na akej úrovni máme jeho hladinu v krvi?
Pred nasadením prípravkov s obsahom vitamínu D je dôležité vyšetrenie jeho hladiny v krvi a dávkovanie treba prekonzultovať so svojím ošetrujúcim lekárom.
Ak sa teda niekto rozhodne užívať vitamín D vo forme toboliek, na čo si má dávať pozor? Tento vitamín je rozpustný v tuku a keby sme ho prijali viac, nadbytok sa nevylúči, ale hromadí sa v tele.
Ľudia so sklonom k tvorbe obličkových kamienkov by mali byť opatrní, pretože kumulácia vitamínu D v organizme môže viesť k vyšším hladinám vápnika v krvi, a tým k možnej tvorbe obličkových kameňov, únave, slabosti a pri vysokých koncentráciách až k zástave srdca. To sú ale extrémne prípady, skôr ako s hypervitaminózou sa v populácii stretávame s výrazne nízkymi hladinami D vitamínu.
V lekárni mi nedávno predali doplnok s obsahom déčka 2000 jednotiek. Nie je to už veľká dávka?
Je to v poriadku, ak človek má potvrdenú nízku hladinu tohto vitamínu v krvi a nemá spomínané obličkové kamene alebo iné kontraindikácie. V niektorých odborných prácach sa denná substitučná dávka udáva až do 4000 jednotiek, ale nie je to všeobecne odporúčané. Preto je lepšie radšej sa vždy poradiť s lekárom.
Ako ho užívať? Treba ho napríklad zapíjať mliekom?
Keďže vitamín D patrí k vitamínom rozpustným v tukoch, konzumácia s potravou obsahujúcou tuky je vhodná na jeho dobré vstrebanie. Závisí však aj od formy podávania vitamínu D. Na trhu totiž máme prípravky vo forme kvapiek alebo kapsúl už obsahujúcich tukovú zložku. Mal by sa brať zvyčajne denne, ale dnes je možnosť substituovať tento vitamín aj vo forme roztoku pod jazyk, ktorý obsahuje týždennú dávku 10 000 jednotiek.
Hovorili ste, že na tvorbu vitamínu D je potrebný cholesterol. Dnes ale všade počúvame, že nemáme jesť veľa potravín bohatých na túto látku.
Určite netreba preferovať mastné jedlá, aj racionálna strava obsahuje cholesterol. Nachádza sa i v rybách a mliečnych výrobkoch.
Aké sú kontraindikácie užívania tohto vitamínu?
Indikácie a kontraindikácie podávania tohto vitamínu určuje lekár po klinickom a laboratórnom vyšetrení pacienta. Nemal by sa podávať svojvoľne a vo vysokých dávkach. Správne indikovaná substitúcia tohto vitamínu je ale jednoznačne prevenciou infekcií, no tiež alergií, astmy, depresií, autoimunitných i onkologických ochorení, najmä nádorov prsníka, gynekologických a črevných zhubných diagnóz.
Stačí to, keď začnem tento vitamín brať teraz alebo to trvá nejaký čas, kým sa v krvi zvýši jeho hodnota a začne správne účinkovať?
Ak má niekto nízku hladinu vitamínu D, dopĺňať ju treba čo najskôr a po dohode s lekárom. Ale úprava jeho nízkych hodnôt je behom na dlhé trate, substituovať ho je nutné dlhodobo a pravidelne.
Nemôže sa človek predávkovať, keď si teraz v snahe ochrániť sa pred novým koronavírusom nasadí doplnky výživy, začne jesť veľa rýb a zároveň si denne dopraje aspoň 30 minútovú prechádzku po slnku?
Predávkovanie hrozí len počas neriadeného podávania tohto vitamínu vo vysokých dávkach a bez predošlého vyšetrenia hladiny vitamínu D v krvi.
Prečítajte si aj náš článok Ako si nepomýliť alergiu s COVID-19? + tabuľka porovnania symptómov.
