Vďaka modernej medicíne bolo možné identifikovať vývoj a pozadie tejto choroby (skôr by sme mali používať slovo porucha) a vytvoriť najvhodnejšiu liečebnú stratégiu. Čo je vlastne ADHD? Ako postihne život dieťaťa a rodičov? Čo môže robiť rodič, pedagóg? Koho úlohou je zistenie poruchy a čo môžeme spraviť pre vyliečenie dieťaťa?
Deti s nálepkou
ADHD v slovenčine poznáme ako poruchu hyperaktivity a deficitu pozornosti (ADHD je skratka Attention Deficit and Hyperactivity Disorder). Väčšina rodičov prvýkrát počuje tento názov v školských rokoch svojho dieťaťa. Rodičia aj pedagógovia často používajú názov ADHD, ako označenie problémového dieťaťa bez preskúmania pravého dôvodu problémov. ADHD je len jeden z mnohých dôvodov, ktoré spôsobujú neobvyklé správanie dieťaťa. No napriek tomu dostane veľa detí túto nálepku nesprávne. A to môže mať veľký dopad na jeho ďalší vývoj, z dlhodobého hľadiska dokonca na celý život.
Kde sa berie ADHD
Medicína dnes ADHD definuje ako vrodenú malformáciu centrálnej nervovej sústavy, ktorá má dopad na viaceré funkcie rôznych oblastí mozgu. Symptóm sa vyvinie zosilnením alebo blokovaním týchto funkcií mozgu. Je nutné zdôrazniť, tak ako pri iných chorobách, že výlučne prítomnosť týchto genetických rozdielov neznamená, že sa choroba prejaví.
Možno sa príznaky nikdy neobjavia, alebo sa prejavia neskôr, niekedy v dospelosti. Na pozadí tohto javu stojí faktor prostredia. Sem môžeme zaradiť všetko, s čím sa dieťa v živote stretlo (áno, už aj v maternici).
Napr. keď matka fajčí počas tehotenstva alebo konzumuje alkohol, lieky, drogy. Môžeme spomenúť aj pôrod, ťažký či predčasný – pri oboch stúpa riziko poruchy zásobenia krvou a kyslíkom nervového systému. Spúšťačmi môžu byť tiež niektoré choroby v ranom detstve, napríklad potravinová alergia, alebo infekčné choroby (zápal stredného ucha), či nesprávne fungovanie imunitného systému. O ďalších poruchách správania a učenia si prečítajte v článku Čo môžete robiť, ak sa zdá, že sa vaše dieťa nevyvíja správne?
Aké sú príznaky ADHD?
Štúdie ukázali, že rola dedičných znakov pri vzniku ADHD faktorov presahuje 80 %. A keď niekomu z rodičov alebo súrodencov diagnostikovali ADHD, s veľkou pravdepodobnosťou sa porucha správania objaví aj u dieťaťa.
Existuje aj vzťah medzi inými psychickými chorobami rodičov a prejavmi ADHD u dieťaťa. Ide pritom o syndróm: je preň špecifická prítomnosť viacerých iných symptómov. Zjednodušene – prejavia sa najmä tri základné symptómy: impulzívnosť, hyperaktivita a problémy s pozornosťou.
Podľa týchto troch symptómov môžeme ADHD zaradiť do troch iných kategórií. Ak sa u pacienta objavia všetky tri príznaky, hovoríme o kombinovanom type ADHD. Ďalej môžeme hovoriť o ADHD spojenom s deficitom pozornosti alebo o ADHD spojenom s impulzivitou a hyperaktivitou.
Test, ktorý vám pomôže zistiť, či môže mať vaše dieťa ADHD nájdete tu.
Neposedný Janko
Prvá veľká zmena v živote dieťaťa je deň, keď prekročí dvere materskej školy. Vtedy sa stretne s mnohými novými výzvami. Nielen s neprítomnosťou rodičov, ale i s doteraz nepoznanými sociálnymi vzťahmi (vychovávateľmi, svojimi rovesníkmi).
Často sa prvýkrát stretne aj s pravidlami a pokynmi, ktoré sú u dieťaťa s poruchou pozornosti a hyperaktivitou často rozhodujúcim faktorom na prejavenie príznakov ADHD.
Dieťa napríklad počas čítania rozprávky nevie zostať pokojné, rozpráva, neudrží pozornosť. Dieťa s ADHD väčšinou zle znáša poobedňajší oddych, nevydrží zostať v posteli. Počas výchovno-vzdelávacej činnosti v škôlke sa ťažko sústredí na danú úlohu, nevie ju dokončiť včas alebo ju nezvláda, postupne sa stáva nepokojným.
Ťažkosti s prispôsobovaním môžu vo veľkej miere zhoršiť správanie. Deti s ADHD často nie sú schopné hrať sa so svojimi rovesníkmi, často sa k nim stavajú agresívne, môže sa stať, že im ubližujú a fyzicky ich napádajú. Nerešpektujú príkazy vychovávateľov, správajú sa vzdorovito a tvrdohlavo.
V školskej lavici
ADHD je vo väčšine prípadov diagnostikované až v školskom veku. A je to logické: očakávania, úlohy a povinnosti vo veľkom množstve rastú, školské pravidlá sú oveľa prísnejšie oproti škôlkarskym.
Každodenná príprava a učenie si žiadajú veľa času a energie. V školských podmienkach u dieťaťa s poruchou pozornosti a hyperaktivitou veľmi rýchlo vyplávajú na povrch jeho problémy so správaním.
Zatiaľ nerozpoznané a neliečené dieťa s ADHD nie je schopné sedieť 45 minút na vyučovacej hodine potichu vo svojej lavici na jednom mieste. Výkladom učiteľov a učivu nevenuje pozornosť, väčšinou sa hrá so svojimi vecami, rozpráva a vyrušuje spolužiakov. Na upozornenie reaguje nahnevane, stane sa frustrovaným a často aj agresívnym.
Druhá strana mince
Napriek závažným formám správania u detí s ADHD je pre ne typická kreativita a túžba učiť sa. Všeobecne majú dobré sociálne zručnosti, sú empatické a majú zmysel pre humor. Lenže ich sebahodnotenie a sebavedomie sa kvôli neustálym školským zlyhaniam môže ľahko zraniť.
V dôsledku toho môžu byť duševne zranené, nešikovné, cítiť sa neschopné a bez nadania, čím trpí aj ich motivácia a ochota k učeniu a začleneniu sa do kolektívu. Aj preto je dôležitá včasná diagnostika a liečba. Bez nich môže dieťa s ADHD trpieť rôznymi psychickými traumami, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť celý jeho život.
zdroj: freepik
Nejde len o deti
Niekedy zostáva ADHD skryté až do obdobia puberty. V tomto období vyplávajú na povrch hlavné znaky hyperaktivity, ako negatívne sebahodnotenie, labilita, úzkostlivé správanie kvôli požiadavkám naň kladených, deviantné správanie, užívanie alkoholu a drog. V ľahších prípadoch je charakteristická nepresnosť, rozptyl, dezorganizácia, roztržitosť.
Viacerí považujú ADHD za typickú detskú poruchu, no vyskytuje sa aj u dospelých. Stanovenie diagnózy u adolescentov je aj pre odborníkov veľká výzva.
Pre ADHD v dospelom veku je typické, že znaky hyperaktivity sa zmierňujú, ale poruchy pozornosti naďalej pretrvávajú, ba časom môžu ukázať aj na ťažší stav. Dotyčný veľa rozpráva, nerád sedí na jednom mieste, má ťažkosti s oddychom.
Zábudlivosť je taktiež typický znak pre dospelého s poruchou pozornosti; stále mešká, je v zhone, zaoberá sa príliš mnohými a rôznymi vecami. V ťažkých prípadoch sa vytvoria rôzne škodlivé závislosti a psychiatrické ochorenia.
Včasná diagnóza je základ
Rozpoznanie príznakov ADHD často nie je jednoduché. Stanovenie diagnózy ADHD je aj pre skúseného odborníka veľkou výzvou. Veľa psychických porúch má rovnaké príznaky, preto musí byť správne vyhodnotenie úlohou odborníka.
Nepostrádateľná je mienka tých, ktorí s dieťaťom trávia najviac času; najmä oni sú schopní zbadať zmeny v jeho správaní. Najdôležitejšie informácie vedia poskytnúť rodičia alebo pedagógovia. Tí môžu počas svojej práce pozorovať detské správanie v určitých situáciách a zbadať vážne odchýlky. Ich úlohou je, aby vedeli, kedy a na koho sa treba obrátiť, aby deti, ktoré majú tieto príznaky, dostali čo najskôr vhodnú pomoc.
Autorka: Ildikó Kásaová
V pedagogike pracujem už viac ako 30 rokov. Začínala som ako predškolský pedagóg v materskej škole, no po dvadsiatich rokoch som sa rozhodla venovať školákom a žiakom s poruchami učenia a správania. Momentálne som zamestnaná na základnej škole v Bratislave ako učiteľka a špeciálna pedagogička. Pedagogickú profesiu beriem a cítim ako svoje životné poslanie, napĺňa ma energiou a láskou, môžem pomôcť tam kde to potrebujú. Pred dvomi rokmi som otvorila súkromné centrum špeciálnopedagogického-poradenstva – mám veľa klientov, ktorí ma vyhľadajú s tým, že potrebujú individuálnu starostlivosť a pomoc.
