Akútna apendicitída, čiže zápal slepého čreva (apendixu), patrí medzi najčastejšie chirurgické príčiny bolestí brucha u detí. Typicky sa vyskytuje u detí predškolského a školského veku.
U bábätiek zriedkavejšie
Výskyt u novorodencov a dojčiat je zriedkavý, príznaky však môžu byť úplne odlišné od “klasickej” apendicitídy, čo môže viesť k oneskoreniu diagnózy. Staršie deti majú zase sklon príznaky ochorenia zľahčovať, čo môže rovnako viesť k stanoveniu nesprávnej diagnózy.
Akútna apendicitída začína bolesťami brucha, ktoré dieťa zvyčajne lokalizuje do okolia pupka. Dieťa je pokojnejšie, k bolestiam sa pridáva nechutenstvo alebo zvracanie.
Bolesť je stála a v priebehu niekoľkých hodín sa zvýrazňuje a presúva do oblasti pravého podbruška. Dieťa sa pre bolesť nedokáže sústrediť na prácu alebo zábavu, bolesť ho “vyrušuje” aj od najobľúbenejšej hry.
Hľadá si úľavovú polohu, zvyčajne mu je najlepšie v ľahu, s pokrčenými nohami. Pomôcť môže aj prikladanie studených obkladov na oblasť pravého podbruška. Ťažkosti sa rozvíjajú väčšinou v priebehu 6 – 12 hodín (menej často 1 – 2 dni). Vysoké horúčky nie sú typické pre zápal slepého čreva, teplota býva väčšinou iba zvýšená (37 – 38 °C).
Ako vzniká zápal slepého čreva?
Jednoznačný dôvod zápalu slepého čreva nie je úplne objasnený. Predpokladá sa, že jedným z dôvodov je jeho upchatie, a to najčastejšie stolicou alebo opuchom steny pri prebiehajúcej vírusovej či inej infekcii. Takéto upchatie apendixu vedie k zmnoženiu baktérií v jeho obsahu s následným zápalom slepého čreva.
Zápal má niekoľko štádií, v konečnom štádiu vedie k poškodeniu a prederaveniu steny apendixu s prestúpením zápalu do dutiny brušnej. Takýto stav (peritonitída, zápal pobrušnice) je už veľmi závažný a vyžaduje popri chirurgickej aj intenzívnu antibiotickú a infúznu liečbu.
Samotnému zápalu slepého čreva sa nedá vyhnúť a pokiaľ k nemu príde, je najlepšie, ak sa apendix odstráni pred jeho prederavením.
S podozrením k chirurgovi
Pokiaľ máme podozrenie, že naše dieťa má zápal slepého čreva, je vhodná návšteva chirurga. Pri vyšetrení zisťujeme poklopovú aj dotykovú bolestivosť v pravom podbrušku a pozitivitu špeciálnych príznakov znamenajúcich zápal v dutine brušnej.
Dôležité je aj vyšetrenie cez konečník, ktoré pomôže potvrdiť diagnózu. Samotný priebeh aj lokalizácia bolestí brucha totiž môže byť ovplyvnená polohou slepého čreva – niekedy stav pripomína skôr obličkovú koliku či zápal žlčníka.
Odber krvi nepatrí k štandardným ambulantným vyšetreniam, nakoľko nie je špecifický pre potvrdenie alebo vyvrátenie apendicitídy.
Sonografické vyšetrenie brucha môže pomôcť znázorniť zapálené slepé črevo, niekedy sa však apendix vďaka svojej polohe môže akoby “skrývať” a na USG ho nevidíme. To, že ho nevidíme, však nevylučuje jeho zápal. USG je preto iba pomocná metóda a najdôležitejším vyšetrením ostáva vyšetrenie brucha.
Po stanovení diagnózy sa dieťa prijme do nemocnice, doplnia sa odbery krvi, vyšetrí sa moč (na vylúčenie iných ochorení) a zaháji sa infúzna liečba. Pokiaľ sa stav na infúznej liečbe v priebehu niekoľkých hodín nelepší a nález na bruchu naďalej svedčí o zápale slepého čreva, je nevyhnutná chirurgická liečba.
Operácia a rýchla rekonvalescencia
Tá spočíva v odstránení slepého čreva. Výkon je možné realizovať klasicky alebo laparoskopicky. Následná rekonvalescencia prebieha u detí pomerne rýchlo, dĺžka hospitalizácie je štandardne 4-5 dní.
Situácia je odlišná, pokiaľ je stav skomplikovaný prederavením apendixu. V takom prípade pacient vyžaduje infúznu a antibiotickú liečbu a dĺžka hospitalizácie je dlhšia.
Zápal slepého čreva môže prebiehať akútne, ako je popísané vyššie, ale aj subakútne, teda chronicky. V takomto prípade je priebeh odlišný od akútnej formy a operačná liečba býva nie akútna, ale plánovaná.
Pri podozrení na zápal slepého čreva prichádzajú do úvahy aj ďalšie ochorenia. Medzi najčastejšie patrí najmä u detí predškolského veku mezenteriálna lymfadenitída – t.j. zväčšenie a bolestivosť lymfatických uzlín v dutine brušnej reaktívnym zápalom, najčastejšie pri iných vírusových ochoreniach.
Lymfatické uzliny sa vyskytujú aj v oblasti pravého podbruška a môžu preto imitovať obraz apendicitídy. Na rozdiel od apendicitídy však mezenteriálna lymfadenopatia pomerne rýchlo ustupuje na symptomatickej liečbe (pokojový režim, diéta, lokálne studené obklady) alebo infúznej liečbe.
Z ďalších ochorení je nutné myslieť na pyelonefritídu, cystitídu či močové kamene, a u dievčat na torziu alebo cystu vaječníka.
Autorka: MUDr. Dana Kuniaková
Maminka malého valibuka Jurka a detská chirurgička pracujúca v NÚDCH a LFUK v Bratislave. Vyštudovala Lekársku fakultu UK v odbore Chirurgia. Počas štúdia absolvovala pobyty v nemocniciach vo Francúzsku a Ugande. Je spoluautorkou piatich odborných publikácií.
