Či sa nám to páči, alebo nie, žijeme v dobe závisti, ktorá nás zožiera a ničí všetko okolo nás. Okrem udupaného sebavedomia strácame motiváciu a hľadáme úplne zbytočne mylné presvedčenia, o čo sme horší ako iní. Závidíme kariéru, šikovnosť v kuchyni, závidíme úspechy detí známych, závidíme jedlá, oblečenie, dovolenky. A neraz aj krásu dosiahnutú mnohými filtrami či Photoshopom.
Ľudské bytosti vždy pociťovali to, čo Aristoteles definoval vo štvrtom storočí p. n. l. ako „bolesť pri pohľade na šťastie niekoho iného“, ale dnes to nabralo úplne iné obrátky. Prečo?
Porovnávanie sa s druhými prehlbuje závisť
Ethan Kross, profesor psychológie na University of Michigan, ktorý skúma vplyv sociálnych sietí na ľudské blaho, tvrdí, že „závisť sa dostáva do extrému“. Neustále nás bombardujú „photoshopované životy, a to si od nás vyberá daň, akú sme nikdy v histórii nášho druhu nezažili. A nie je to veľmi príjemné“.
Mnohí psychológovia by vedeli potvrdiť, že v poradniach vidia čoraz viac závisti. Hovoria o nej osoby, ktoré si myslia, že nedosahujú taký životný štýl, aký by chceli či aký majú ostatní.
Používanie sociálnych sietí zosilňuje tento hlboko znepokojujúci psychologický rozpor. Sociálne siete totiž každému z nás sprístupnili možnosť porovnávať sa s ostatnými. Navyše, v nereálnej podobe.
Zjednodušene – kým v minulosti sme závideli len susedom alebo kamarátke, s ktorou sme sa stretávali, teraz sa porovnávame s každým na svete – a každému závidíme.
Na liečbu psychických ochorení máte nárok z verejného zdravotného poistenia
Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku. Pomôžeme vám vyhľadať odbornú psychologickú alebo psychiatrickú pomoc.
Strácame pojem o tom, čo je skutočné a čo nie
Súťaživosť a porovnávanie sa je teraz oveľa menej realistické, ako bolo kedysi, keď prebiehalo zoči-voči. Všetci vieme, že obrázky sa dajú upravovať, stačí ich nechať prejsť filtrami a hneď je na fotke úplne iný človek – mladší, krajší.
Navyše, tento prístroj na podporu závisti, tvorbu úzkostí, negatívnej energie a znižovanie sebavedomia nosíme stále vo vreckách, spíme s ním uloženým hneď pri posteli. Láka nás dvadsaťštyri hodín denne, bez ohľadu na to, či sa zobudíme uprostred noci alebo zaspávame.
Upravená verzia reality
Na sociálnych sieťach vidíme upravenú verziu reality. Prezentované obrázky a príbehy zvyčajne nie sú skutočné, napriek tomu však po emocionálnej stránke dráždia a vyvolávajú negatívne emócie. Tie nás vťahujú do pocitov a stavov, ktoré nie sú ani príjemné, ani prospešné. Tieto obrázky alebo príbehy využívajú to, po čom túžime, pritom sa to, čo nemáme, stane veľmi silné.
Upravená verzia reality ukazuje to dobré, čo ľudia v živote majú, ale neukazuje to, na čo hrdí nie sú, to, čo nechcú ukázať, čo je negatívne alebo priemerné. Treba si uvedomiť, že aj za tými dokonalými profilmi sú len obyčajní ľudia, ktorí okrem toho pozitívneho majú tiež strachy, hnevajú sa, niekedy bývajú smutní…
Voči závisti nie je imúnna žiadna veková skupina
Dokonca ani deti už nie sú výnimkou. Najviac zasiahnutá je kategória adolescentov a mladých dospelých. Mnohí mladí ľudia hľadajú na sociálnych sieťach napríklad inšpiráciu na účesy, oblečenie alebo mejkap a skončia s úzkosťami a nízkym sebavedomím. Samozrejme, závisť je tiež prítomná.
Zhubnejšie ako samotná závisť
Aj keď závisť je negatívna emócia, existuje ešte niečo zhubnejšie. O čo ide? Neustále sa pozeráme na životy, ktoré sme si vytvorili online, v ktorých ukazujeme len to najlepšie zo seba. Cítime sa neautentickí, závidíme dokonca aj vlastným avatarom. Hráme sa na niekoho iného, vytvárame „realitu“, ktorá nie je skutočnosťou, aby nám závideli iní a aby sme prispeli do tejto ničivej hry.
Zdroj: Adobe Stock
V čom je závisť nebezpečná?
Psychoanalytička a psychoterapeutka Patricia Polledriová z University of Sussex, ktorá je zároveň autorkou knihy Závisť v každodennom živote (Envy In Everyday Life), tvrdí, že závisť môže mať podobu emocionálneho zneužívania a násilných činov.
„Závisť je túžba zničiť to, čo má niekto iný. Nielen chcieť to pre seba, ale chcieť, aby to ostatní ľudia nemali. Je to hlboko zakorenený problém, v ktorom sa veľmi, veľmi hneváte na blaho inej osoby – či už ide o jej vzhľad, postavenie alebo auto, ktoré má. Je to tiché, deštruktívne, tajné – je to čisté zlo, čistá nenávisť,“ tvrdí.
Pokiaľ ide o druh závisti inšpirovaný sociálnymi médiami, existujú dva faktory, ktoré robia človeka zraniteľnejším: nízke sebavedomie a fakt, že nedokážete zniesť, keď nedostanete to, čo ste chceli.
Ako sa prestať porovnávať s inými?
Porovnávanie sa s ostatnými vám nepomôže vytvoriť si život, aký chcete. Výsledkom sú len negatívne pocity a stavy. Podľa nedávnej štúdie viac ako sedemdesiatpäť percent ľudí uviedlo, že za posledný rok niekomu závideli.
Porovnávanie sa s ostatnými plodí frustráciu a úzkosť. Zoberie vám drahocenný čas a energiu, ktoré ste mohli investovať do svojho osobného úspechu.
Ako skoncovať so závisťou a získať vlastnú silu?
Identifikujte konkrétne spúšťače
Všimnite si, kedy začnete mať tendenciu závidieť. Aké sociálne médiá sledujete, na čo konkrétne ste narazili? Urobte si zoznam, komu a čo často závidíte alebo s kým sa porovnávate. Napíšte si, ako vás tieto pocity negatívne ovplyvňujú a prečo sú stratou vášho času. V budúcnosti sa im vyhnite.
Namiesto závisti budujte pocit vďačnosti
Keď ste vďační za to, čo máte, je takmer nemožné zažiť negatívne emócie. Založte si denník vďačnosti. Nájdite si chvíľku (najlepšie na začiatku dňa) a zapíšte si všetky veci, za ktoré ste vďační. Môžete zapojiť celú rodinu a vytvoriť si „nádobu na vďačnosť“. Každý deň do nej vložte na papierikoch napísané tri veci, za ktoré ste vďační. Čoskoro budete mať celý rad dôvodov, prečo nikomu a nič nezávidieť.
Zdokumentujte vlastné úspechy
Keď sa porovnávate s ostatnými, zameriavate sa na ich silné stránky a ignorujete svoje vlastné. Takže pokračujte tým, že si vytvoríte zoznam vlastných úspechov. Nezáleží na tom, aké sú – veľké alebo malé. Dôležité je to, že ste na ne hrdí. Pokojne zapíšte aj to, že ste prekonali nechuť ísť cvičiť alebo riešiť nejakú náročnú úlohu.
Prijmite konkurenciu
Skúste sa na osoby, ktorým závidíte, pozrieť z inej strany: považujte ich za spojencov a nie za hrozbu. Premýšľajte o tom, čo sa od nich môžete naučiť a čo rozhodne nechcete od nich prevziať. Použite ich úspechy ako motiváciu.
Buďte sami sebe najlepšími priateľmi
Často sa k ostatným správate lepšie ako k sebe? Začnite skúmaním svojej vlastnej reči. Ste sebakritickí vo chvíľach, keď sa porovnávate s ostatnými? Prvým krokom k tomu, aby ste sa so sebou samými spriatelili, je prestať sa ničiť, urážať, ubližovať si.
Povedali by ste tie slová, ktoré ste vyslovili na vlastnú adresu, niekomu, na kom vám záleží? Prečo sa potom takto častujete vy?
Krajší, múdrejší šikovnejší boli aj budú, ale vy ste jedineční
V akejkoľvek spoločnosti sa vždy nájdu ľudia, ktorí budú z niektorých pohľadov atraktívnejší, inteligentnejší alebo úspešnejší. Lenže kedykoľvek sa sústredíte na to, čo ostatní majú a vy nie, vzdávate sa vlastnej sily.
Je načase vziať ju späť, do svojich rúk. Rozhodnite sa, že vaša energia bude použitá na sebadôveru a vytvorenie života, ktorý si zaslúžite.
Ako sa stať vnímavejšími?
Empatia, solidarita, vnímavosť, všímavosť sú čoraz častejšie opakované pojmy, ktoré vyskakujú spomedzi iných aj kvôli aktuálnym problémom vo svete.
Nielen pre prostredie, v ktorom žijeme, ale aj pre nás samotných je dôležité naučiť sa byť vnímavejšími voči okoliu.
Ako v sebe podporíte rast empatie a pochopenie voči druhým? Prejavte povzbudenie, uistenie, súcit voči inej osobe – neraz stačia prejavy sympatie alebo fyzické gestá náklonnosti.
Niektorí ľudia majú talent na to, ako poskytnúť emocionálnu podporu, ale táto zručnosť nie je pre každého prirodzená. Môžete ju ale rozvíjať tréningom.
Základom je vždy vaša chuť a snaha úprimne pomôcť a pochopiť stav druhej osoby.
Union zdravotná poisťovňa pravidelne prináša zaujímavé informácie pre širokú verejnosť na témy týkajúce sa duševného zdravia.
Autorka: Sabína Zavarská
Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality).
Zdroje:
Zdroje:
https://www.spsp.org/news-center/blog/behler-envy-negative-effects
https://www.newportacademy.com/resources/empowering-teens/theory-of-social-comparison/
https://www.forbes.com/sites/carolinecastrillon/2020/11/24/how-to-stop-comparing-yourself-to-others/
https://www.healthline.com/health/mental-health/emotional-support#where-to-start
