Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa. Môžeme sa stretnúť aj s pojmom kraniosynostóza, čo znamená samotné predčasné zrastanie švov, tieto termíny sa však často zamieňajú.
Lebečné švy sa vyskytujú u každého z nás a za normálnych okolností sú u novorodencov otvorené a postupne sa uzatvárajú. Prvý šev sa uzatvára väčšinou do 1. roka života dieťaťa a ostatné postupne až v dospelosti.
Lebka je zložená z viacerých kostí a tie sú medzi sebou spojené práve lebečnými švami. Po narodení sú lebečné švy otvorené, a tým umožňujú rast lebečných kostí a zväčšovanie lebky.
Postupne sa pomaly uzatvárajú, čiže sa premieňajú z elastického spojenia na kosť, a tým vytvárajú pevné spojenie jednotlivých kostí. Ak sa šev uzavrie alebo zrastie predčasne, rast lebky v danej oblasti je pozastavený a vytvára sa tak špecifická deformita hlavičky.
Podľa toho, ako hlavička vyzerá, vie skúsený odborník už pohľadom stanoviť, o aký typ kraniostenózy ide, a teda ktorý šev je uzavretý.
Aký je rozdiel medzi kraniostenózou a zležanou hlavičkou?
Kraniostenóza je následok predčasného zrastu lebečných švov. Pri zležanej hlavičke sú lebečné kosti aj švy úplne v poriadku, hlavička sa len zdeformovala tým, že dieťa opakovane ležalo v rovnakej polohe. Tým sa na hlavičku vytvára v danom mieste tlak a rast hlavičky sa potom realizuje iným smerom – tam, kde nemusí prekonávať odpor podložky.
Pokiaľ napríklad dieťa leží väčšinu dňa na záhlaví, bude hlavička v záhlaví plochá a kompenzačne bude rásť skôr do šírky. Ak má dieťa väčšinu dňa hlavičku vytočenú jedným smerom – doprava alebo doľava, bude výsledný tvar hlavičky asymetrický. To znamená, že iba jedna polovica záhlavia bude zležaná (napríklad vpravo) a druhá bude naopak akoby vyčnievať (napríklad vľavo).
Výsledná deformita pri zležanej hlavičke môže byť veľmi podobná tej pri kraniostenóze.
Poznáme však niekoľko príznakov, ktoré nám pomôžu určiť, či je deformita práve dôsledkom zlého polohovania bábätka. Napomôcť môže napríklad prítomnosť alebo neprítomnosť zhrubnutého šva, ktorý je hmatný pri kraniostenóze. Definitívnu diagnostiku by mal však vždy urobiť odborník, nakoľko liečba týchto dvoch ochorení je úplne odlišná.
Niekedy, ak sa nedá stav zhodnotiť iba na základe fyzikálneho vyšetrenia alebo antropometrie dieťatka (exaktné pomeranie rozmerov hlavičky), pomôže röntgenové vyšetrenie lebky alebo počítačová tomografia, kde vieme priamo znázorniť, či sú lebečné švy otvorené alebo uzavreté.
Kedy si môžete všimnúť, že má dieťa hlavičku deformovanú?
V prípade kraniostenózy je deformita hlavičky viditeľná niekedy už po narodení, alebo sa prejaví väčšinou v prvých týždňoch až mesiacoch života. Typické je, že rastom hlavičky sa deformita zvýrazňuje.
V prípade zležanej hlavičky má dieťatko pri narodení hlavičku úplne normálnu a postupne sa nesprávnym polohovaním vytvára deformita. Na rozdiel od kraniostenózy má však táto deformita tendenciu sa rastom dieťaťa ustáliť alebo aj mierne zlepšiť. Dôvodom je, že keď sa dieťatko začne samo pretáčať, ukladá si hlavičku už do rôznych polôh.
Ako postupovať, ak má dieťa zležanú hlavičku?
Zležaná hlavička je vždy dôsledkom nesprávneho polohovania. Niekedy sa daný stav nedá ovplyvniť, napríklad ak má dieťatko po narodení tortikolis (stuhnutý sval kývača krku, ktorý obmedzuje hybnosť hlavičky), alebo ak je dieťatko závažne choré či hospitalizované a prioritou je jeho zdravotný stav a musí ležať v určitej polohe.
Na druhej strane, ak je dieťatko zdravé, nemalo by nám nič brániť v správnom polohovaní. Veď ukladať dieťatko do postieľky a v kočíku striedavo na jednu a druhú stranu nám nezaberie veľa času a zároveň to bábätku poskytuje nové stimuly, keď sa pozerá na svet iným smerom.
Naproti tomu, zležaná hlavička mu ostáva na celý život a náprava je často zdĺhavá.
Čo vtedy, ak vaše dieťatko má už hlavičku zležanú?
V takomto prípade je vždy dobré navštíviť odborníka (pediater, neurológ, ortopéd, detský chirurg, neurochirurg), aby nám pomohol potvrdiť, že deformita hlavičky je naozaj dôsledkom zležania a nejde o kraniostenózu.
V liečbe má u detí do 3 mesiacov veku najlepšie výsledky správne polohovanie. Odporúčané je polohovať hlavičku na miesto iné ako oblasť, kde je hlavička zležaná. Detičky majú tendenciu otáčať hlavu za svetlom, vhodné je preto napríklad otočiť postieľku tak, aby sa dieťa samo otáčalo správnym smerom.
Ďalej je možné podložiť dieťatko tak, aby ležalo mierne na boku a nie na záhlaví. Dôležité je myslieť na polohovanie nielen keď dieťatko leží v postieľke, ale aj pri hre, v kočíku alebo počas cestovania.
Od troch mesiacov veku sa dieťatko začína pretáčať a polohovanie tak postupne stráca význam, aj keď je stále vhodné upravovať jeho polohu a motivovať ho napríklad k hre na brušku a podobne.
Pokiaľ je deformita výrazná, od 4 mesiacov veku je možné dieťatku zhotoviť takzvanú remodelačnú kraniálnu ortézu. Je to špeciálna prilba, ktorá je vyhotovená na mieru presne podľa hlavičky dieťatka a zabezpečuje korekciu deformity do správneho tvaru. Prilba je priliehavá v mieste, kde je hlavička vyklenutá a naopak voľná tam, kde je hlavička sploštená. Výsledkom je, že hlava tak môže rásť iba určitým smerom a deformita sa stráca.
Efekt takejto ortézy sa však prejaví iba ak je nosená správne. Dieťatko musí prilbu nosiť 23 hodín denne. U detí do veku 12 mesiacov je najrýchlejší rast hlavičky a deformita sa tak pomerne rýchlo upravuje, liečba trvá štandardne 4 až 6 mesiacov. U starších detí je väčšinou vyžadovaná dlhšia doba liečby, nakoľko hlavička už rastie pomalšie.
Po dovŕšení 18. mesiaca veku už liečba remodelačnou ortézou nie je vhodná, keďže rast hlavičky sa výrazne spomaľuje a efekt nie je dostatočný. Ortéza je vyhotovená zo špeciálneho odľahčeného materiálu, deti si vedia vybrať vlastný dizajn a spravidla ju veľmi dobre tolerujú.
Efekt liečby a dĺžku nosenia ortézy stanovuje lekár, ideálne spolu s antropológom, ktorý hlavičku presne premeria.
Ako vyzerá kraniostenóza?
Pokiaľ má dieťatko deformitu, ktorá svedčí o zrastených lebečných švoch, je nevyhnutné navštíviť detského chirurga alebo neurochirurga, nakoľko v tomto prípade je liečba výhradne chirurgická. Použitie remodelačnej ortézy u pacientov s kraniostenózou nie je vhodné. Ako ale vyzerá hlavička pri jednotlivých typoch kraniostenózy?
-
V prípade zrasteného metopického šva (na čele) má hlavička akoby trojuholníkový tvar a nazýva sa preto trigonocefália. Trojuholník je orientovaný tak, že má špic na čele, kde je v strednej čiare vyklenutie, na okrajoch čela je hlava zúžená a báza trojuholníka je v strednej časti hlavy a v záhlaví, kde je hlavička najširšia. Takáto deformita býva často viditeľná už u novorodencov.
-
Ak je zrastený sagitálny šev, ktorý spája v strednej čiare 2 temenné kosti, nazýva sa skafocefália. V tomto prípade je výsledný tvar hlavičky úzky a predozadne pretiahnutý. U dieťatka môže byť hmatný zhrubnutý zrastený šev v strednej čiare hlavy. Typické pre tento druh synostózy je aj predčasné uzatváranie veľkej fontanely (šev sa vlastne tiahne od veľkej fontanely dozadu). Tento typ kraniostenózy sa vyskytuje najčastejšie.
-
Ďalším typom kraniostenózy je zrastenie koronárneho šva, ktorý spája na boku hlavy temennú kosť s čelovou. Dôsledkom predčasného uzáveru koronárneho šva je pri jednostrannom postihnutí asymetrická deformita, ktorá spôsobí oploštenie čela na jednej strane. V prípade, ak sú švy zrastené obojstranne, je čelo sploštené na oboch stranách. Hlava je tak krátka a široká.
-
Posledným typom kraniostenózy je zrastenie lambdového šva, to je šev, ktorý spája záhlavnú a temenné kosti. Dôsledkom je, že hlavička je sploštená v zadnej časti a môže sa veľmi podobať na zležanú hlavu. Podobne ako u predchádzajúceho typu môže byť postihnutie jednostranné, vtedy je hlavička sploštená asymetricky na strane zrasteného šva, alebo obojstranne a vtedy je sploštenie symetrické. Tento typ synostózy sa vyskytuje najzriedkavejšie.
Máte podozrenie na kraniostenózu?
Najdôležitejšie je, že s možnosťou výskytu kraniostenózy je oboznámený nielen pediater, ale aj rodič. Často je to práve rodič, ktorý si prvý všimne začínajúcu deformitu hlavičky alebo pri manipulácii s dieťatkom nahmatá zhrubnutý zrastený šev.
Kľúčom úspešnej liečby je práve včasná diagnostika. Optimálny vek na operáciu je totiž u väčšiny detí do jedného roka života a líši sa podľa typu synostózy. Niektoré deti sú operované už vo veku 3 až 6 mesiacov. Je preto nesmierne dôležité, aby sa ochorenie diagnostikovalo včas.
U väčšiny detí je na stanovenie diagnózy postačujúci pohľad a pohmat hlavičky lekárom, ktorý sa na riešenie kraniostenózy špecializuje. Na základe stanoveného podozrenia na kraniostenózu sa potom už realizuje CT vyšetrenie (počítačová tomografia), ktorá zároveň slúži ako predoperačné vyšetrenie.
V ďalšom kroku je naplánovaná operácia. Operačný postup je odlišný pri jednotlivých typoch synostóz, má však spoločný princíp. Je nutné odstrániť zrastený šev a napraviť vzniknutú deformitu lebky.
Podľa typu zrasteného šva môže operačný výkon trvať pomerne krátko, ale aj niekoľko hodín, a dieťa niekedy vyžaduje podanie transfúzie. Po operácii je hlava dieťatka krytá ochranným obväzom.
Po zhojení operačnej rany dieťatko vyžaduje určitú zvýšenú ochranu, je treba najmä dbať na prevenciu úrazov hlavy, inak však nie je obmedzené v aktivite.
V poslednej dobe sa do popredia dostáva aj endoskopická operácia kraniostenózy. Výkon je šetrnejší oproti klasickej metóde, čo je nepopierateľným benefitom tejto metódy. Na druhej strane úspech endoskopickej metódy je podmienený vekom pacienta – deti sa operujú v prvých mesiacoch života, t.j. do 3. až 4. mesiaca veku.
V tomto prípade je preto včasná diagnostika nevyhnutná. Druhou odlišnosťou je pooperačný priebeh – deti sa síce celkovo rýchlejšie zotavia po operácii, ale na rozdiel od klasickej metódy musia niekoľko mesiacov po operácii nosiť špeciálnu prilbu, ktorá deformitu dolieči.
O tom, aký typ operácie je najvhodnejší pre dieťatko, by mal rozhodnúť lekár, nemenej dôležitý je ale aj názor rodiča, ktorý typ operácie je mu sympatickejší.
Tip od nás
Čo sa stane, keď dieťa spadne na hlavu? Prečítajte si ďalší zaujímavý článok detskej chirurgičky MUDr. Dany Kuniakovej!
Dieťatko má krivú hlavu, no a čo?
Je vôbec nutné kraniostenózu operovať? Ak je pre rodičov deformita hlavičky prijateľná, je nevyhnutné podstupovať takú náročnú operáciu? Túto otázku počujeme od rodičov často. A naozaj, pokiaľ je šev zrastený iba čiastočne a deformita je kozmeticky prijateľná, je možné od operácie ustúpiť.
Mnohé zahraničné štúdie sa venovali problematike kraniostenóz a aj pri výraznej deformite nebol jednoznačne preukázaný zvýšený vnútrolebečný tlak alebo útlak mozgu kosťou (okrem synostózy sagitálneho šva).
Ide teda iba o kozmetickú operáciu? V podstate áno. Dôležité je však zobrať do úvahy aj psychický vývoj dieťaťa, ktoré môže byť počas dospievania pre deformitu hlavy centrom negatívnej pozornosti, čím sa narúša jeho vývoj.
Na druhej strane je preukázaný benefit operačného uvoľnenia zrastených švov na správanie detí – deti sú po operácii častokrát živšie, začnú viac “bľabotať”, sú veselšie. Naplánovanie operácie by ale malo byť vždy prísne individuálne a najmä po dohovore lekára s rodičom o optimálnom postupe pre vaše dieťatko.
Autorka: MUDr. Dana Kuniaková
Maminka malého valibuka Jurka a detská chirurgička pracujúca v NÚDCH a LFUK v Bratislave. Vyštudovala Lekársku fakultu UK v odbore Chirurgia. Počas štúdia absolvovala pobyty v nemocniciach vo Francúzsku a Ugande. Je spoluautorkou piatich odborných publikácií.
